Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Z dejín

Kronika pátra Juríka

 

Nitrianska Blatnica leží na úpätí „Považského Inovca“. Obec sa spomína už v roku 1185. vtedy bola majetkom Stojslava, ktorý ju poručil zoborskému kláštoru. V XVI. Storočí patrila Esterházyovcom a potom aj iným zemepánom, neskôr tiež nitrianskemu biskupstvu. V XIX. Storočí prišli ako zemepáni Zerdahélyiovci, za nich sa vystavil terajší kostol. Posledným zemepánom bola rodina baróna Leonhardiho.
V XV. Storočí stál v obci hradný kaštieľ, v roku 1715 mala vinice a 31 domácností. V roku 1787 mala 81 domov a 543 obyvateľov. V roku 1820 mala 92 domov a 638 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom a ovocinárstvom.
800 ročná história obce úzko súvisí s históriou troch kostolov Nitrianskej Blatnici. Sú to: románska rotunda sv. Juraja pod Marhátom, farský kostol sv. Mórica – mučeníka a dnešný kostol Povýšenia sv. Kríža.

Svätý Juraj pod Marhátom.
Ako sa to vlastne začalo? Dňa 12.3.1973 pod č. 13/73 poslal správca farnosti v Nitrianskej Blatnici František Jurík Slovenskému ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava hrad, tento prípis: „Vo svojej správe má tunajší rímskokatolícky farský úrad kostolík sv. Juraja v katastri obce. V roku 1973 prípadne v najbližších rokoch mienime tento objekt zreštaurovať, najmä a neodkladne vykonať niektoré zabezpečovacie práce. Kostol je evidovanou pamiatkou, v štátnom zozname pamiatok. Prosíme Vás, keby ste láskave oznámili Váš pamiatkový zámer s týmto objektom, respektíve, keby ste vyslali zodpovedných pracovníkov na obhliadku objektu, kde by sme spoločne dohodli ďalší postup realizácie týchto zámerov. Očakávame Vašu spoluprácu a zostávame s pozdravom.“
O krátky čas na to prišli odborní pracovníci z Bratislavy, a jeden z nich Ing. Rejthar položil mi otázku: „pán farár, bol sa pozrieť niekto z pamiatkárov na tento objekt?“ Na čo som mu odpovedal: „za môjho pôsobenia nikto!“
To bol začiatok.
V niektorých obdobiach praveku a od IX. do XIII. Storočia pomerne husto osídleného územia bolo pásmo na východných svahoch pohoria Považského Inovca v dnešnom topoľčianskom okrese, na ploche asi 11 km od katastra Radošiny až po Bojnú, v nadmorskej výške 300 – 500 m možno sledovať stopy dávnej prítomnosti a výrobnej činnosti človeka. Prezrádzajú to stopy sídlisk objavených archeologickým prieskumom, pásy zaniknutých polí – plužiny a ťažobné jamy a haldy svedčiace o využívaní tunajšej pôdy a surovinových zdrojov.
Tieto zistenia postavili do nového svetla aj otázku pôvodu a funkcie pozoruhodnej historickej pamiatky, kostolíka sv. Juraja, ktorý stojí osamotený, ale veľmi dobre zachovaný na skalnatom ostrohu, v nadmorskej výške 466 m na východných svahoch masívu Marhát (769 m), vo vzdialenosti asi 5,5 km na severozápad od Nitrianskej Blatnice. Vedie k nemu niekoľko turisticky označkovaných chodníkov od Nitrianskej Blatnice, Vozokán, ale aj z považskej strany (Moravany n/Váhom).
Kruhová loď a výrazná apsida kostolíka naznačujú na prvý pohľad sloh včasnostredovekej rotundy. Tento dojem však značne zoslabujú barokové úpravy interiéru a okien, zmeny výškových proporcií lode a apsidy, a najmä prístavby veže na západnej a pustovne na južnej strane.
Kostolík, ktorý v okolí nazývajú zdrobnelou formou „Jurko“ spomína sa viackrát v správach kanonických vizitátorov v minulých storočiach pri opise cirkevných nemovitostí v Nitrianskej Blatnici. Najstaršia doteraz známa taká správa je z roku 1559. vtedajší vizitátor uviedol: „Ibidem extitit etiam Capella sancto Georgio Martyri dicata a. 1530 per Mariam Thurzo erecta“. Vizitátor neuvádza priamu motiváciu aktivity príslušníčky známeho feudálneho rodu, ktorý mal kontakty so zemepánskymi vlastníkmi Zerdahélyi, Dóczi, Dobó a Kalnay. Uvedená správa sa však stala základom oficiálnej umelecko-historickej a pamiatkárskej klasifikácie kostola so zaradením medzi renesančno-barokové pamiatky.
Biskup Anton Révay vizitátor farnosti nitriansko-blatnickej z roku 1755 o kostole sv. Juraja uviedol: „v blízkych horách je kostol zasvätený sv. Jurajovi mučeníkovi. Každoročne, počnúc rokom 1530, na sviatok sv. Juraja slúži sa v ňom sv. omša spojená s odpustkami. Kostol sa udržuje vďaka dobročinnosti zemepána Karola Esterházy, o čo sa svedomito stará farár z Nitrianskej Blatnice“ a záznam z vizitácie sa končí slovami: „Cadit illi praeterea illius diei offertorium“.
V XVIII. Storočí žili pri tomto chráme pustovníci, posledný z nich Viktor Zimányi. V roku 1802 zanechal obnos 104 zlatých, aby sa slúžili v kostole sv. Juraja fundačné sväté omše okrem sviatku sv. Juraja aj na sviatok Mena Panny Márie.
V roku 1806 je „Jurko“ vyznačený v legende značkou „osamelý kostol“ a dostal sa aj na Lipského mapu Uhorska.
Od XIX. Storočia mali pri kostole sv. Juraja svoje obydlie lesníci, zemepánskej rodiny Leonhardy, neskôr horári štátnych lesov. Schátralú horáreň asanovali v roku 1969.
Za nevýznamný bol tento objekt považovaný až do roku 1974, keď si ho odborníci akosi lepšie všimli a keď rozhodli o jeho prieskume.
Výskumom bol poverený Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, konkrétne Dr. Alexander Ruttkay. A ten čoskoro zistil, že údaje o kostole sv. Juraja pod Marhátom v „Súpise pamiatok na Slovensku“ nezodpovedajú skutočnosti.
Nápadné bolo pomenovanie vrchu „Marhát“. Nejestvuje tu vari podobnosť medzi názvom vrchu a niekdajším názvom Veľkomoravanov – „Marharii“? I zasvätenie kostolíka sv. Jurajovi je starobylé. Tomuto svätcovi patrónovi bojovníkov, zasväcovali cirkevné objekty dávno v stredoveku. Nasledovali ďalšie zisťovania, ktoré priniesli tiež svoje prekvapenia. Kostol nebol teda pôvodne renesančný. V tomto slohu bol upravený Máriou Thurzovou v roku 1530, teda v roku, ktorý sa uvádza v „Súpise pamiatok na Slovensku“ ako rok postavenia tohto sakrálneho objektu. Približne o sto rokov neskôr bol kostol barokizovaný. Pristavili k nemu vežu a miestnosť s ohniskom ako pustovňu pre pustovníka, ktorá sa staral o kostol. Architektonický prieskum objektu ukázal ďalšie zaujímavosti, ba smelo možno povedať prekvapenia. Kostol má oveľa staršie múry, ako sa dalo predpokladať. Nielen samotné základy, ale aj múry takmer do výšky 6,5 metra boli postavené najneskôr v XI. storočí, možno aj skôr. A taj sa zrazu zistilo, že ide o jeden z najstarších dodnes u nás stojacich objektov. Ale ani to ešte nie je všetko. Keď si odmyslíme vežu a pustovňu, pristavenú ku kostolu v období baroka, zistíme, že objekt má rotundový pôdorys. Akoby bola na zem položená číslica 8. V hornej časti osmičky bolo presbytérium s oltárom, v spodnej širšej loď pre veriacich. Priemer presbytéria je 3,65 m, priemer lode je presne dvojnásobok 7,30 m. hrúbka múrov je 0,73 m. sú to násobky niekdajšej dĺžkovej miery, takzvanej longobardskej stopy, ktorá merala 36,5 cm. Také isté rozmery základov boli zistené aj na staroslovanskej rotunde v Ducovom (iba čosi vyše 6 km na západ, krížom cez hory), ale i na rotunde v Mikulčiciach na Morave. Kým však z posledne menovaných dvoch rotúnd sa zachovali iba základy a niekoľko málo centimetrov nad zemou nadzákladového muriva, rotunda v Nitrianskej Blatnici má steny 6,5 m vysoké.
Je táto podobnosť troch známych rotúnd náhodná? Sotva, archeologický výskum to aj potvrdil. Na okolí rotundy sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici bolo vykopaných do 150 hrobov staroslovanského cintorína neďaleko odtiaľ zatiaľ dva staroslovanské dvory, datované materiálovými nálezmi od IX. až XIII. storočia.
Objavené dvory boli kedysi chránené pred nepriateľskými útokmi mohutnými palisádami. Aj ich zvyšky sú archeologicky dokázané. No archeológia súčasne dokázala, že dvory ich obyvateľstvo navždy opustilo niekedy v XIII. storočí. A to dobrovoľne. Nikde neboli zistené stopy po požiari ani po devastácii dvorov nepriateľmi. K vysídleniu došlo pravdepodobne po vyčerpaní zásob rúd. Dvory postupne schátrali a rozpadli sa. Všetko rozhlodal nenásytný zub času, iba kostol nie. Ten udržiavali v použiteľnom stave zbožní pustovníci, a to až do obnovy v XVI. Storočí a potom zrejme ešte ďalej, posledný z nich Viktor Zymányi zomrel v roku 1802 a je pochovaný v Lipovníku. Po nich prevzali túto starostlivosť veriaci farnosti Nitrianskej Blatnice so svojimi duchovnými pastiermi. A tak sa nám zachoval tento skvost architektúry našich dávnych slavianskych predkov dodnes.
Denník „Práca“ z 4.10.1980 uverejnil obsiahli článok o kostole sv. Juraja pod názvom: „Veľkomoravský pamätník sv. Juraja pod Marhátom“, v článku sa okrem iného píše, že v prípade sv. Juraja sa jedná o jednu z najstarších stojacich stavieb na Slovensku, a človek nevie, čomu sa viac čudovať, či tomu, že sa stavba nerozpadla za tisíc rokov, že ju nepohltil les, alebo skôr tomu, že ju ako takú skorej nespoznali.
Že sa tento vzácny kostol zachoval, na prvom mieste je to zásluha fundačnej svätej omše, ktorá sa tu slúži na sviatok sv. Juraja od roku 1530 a preto veriaci farnosti nitriansko-blatnickej so svojimi kňazmi udržovali stavbu v poriadku a v použiteľnom stave.
Kostol mal pôvodne šindľovú strechu. V roku 1951 – 1956 bol správcom farnosti František Šimek, vtedy dostal kostol sv. Juraja nový krov, novú krytinu z pozinkovaného plechu.
V roku 1964 – 1969 spravoval blatnickú farnosť Michal Kozár, za neho sa kostol zreštauroval a vylíčil, zreštauroval sa oltárny obraz sv. Juraja.
V roku 1969 prišli v auguste dvaja kňazi: P. František Jurík CSsR ako správca farnosti a P. Ján Kintler CSsR ako kaplán farnosti Krušovce, s pracovným zadelením do Nitrianskej Blatnice. Okrem reštauračných opatrení a zásahov najmä čo sa týka farských objektov jak v Nitrianskej Blatnici, tak aj na filiálnych kostoloch, pristúpilo sa aj k dôkladnejšiemu riešeniu opravy a údržby kostola sv. Juraja pod Marhátom.
V roku 1973 bola veže kostola pokrytý medeným plechom a opatrená hromozvodom. Už vtedy sa ukázalo, že je najvyšší čas vymeniť pozinkovanú krytinu kostola. Klampiarske práce na veži previedol klampiar Valter Smyčka z Myjavy. Celú akciu a tiež aj po stránke finančnej zabezpečil farský úrad v Nitrianskej Blatnici.
V roku 1980 z iniciatívy okresnej pamiatkovej správy v Topoľčanoch a okresného dekana Dr. Ladislava Dorušáka, kostol sv. Juraja pod Marhátom dostal novú strechu z medenného plechu. Klampiarske práce previedol v rámci prevádzky MNV v Nitrianskej Blatnici, klampiarsky majster „Pamiatkostavu Žilina“ František Paluš z Prašíc.
V roku 1983 v apríli pred sviatkom sv. Juraja bola vyhotovená dlažba kostola, súhlas k tomu bol daný „Krajským strediskom pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody“, Hviezdoslavovo nám. 5, Bratislava, zo dňa 8.4.1983.
V nasledujúcom roku 1984 sa uskutočnilo so súhlasom horeuvedeného úradu opatrenie na údržbu tejto vzácnej staviteľskej pamiatky. Pred sviatkom sv. Juraja 1984 boli vymenené kovové dvere na kostole a staré dvere na pustovni. Nové dvere zhotovil stolársky majster Emanuel Janiska z Moravian n/Váhom a osadili ich murársky majstri z Nitiranskej Blatnice – Jozef Stanček a Anton Frnčík. Na jeseň toho istého roku boli osadené nové dubové schody na chórus kostola. Schody pripravil a opracoval blatnický tesársky majster Jozef Hrádecký a tiež ich spolu s Jozefom Stančekom osadili, a v tom čase sa opravili aj vnútorné steny kostola poškodené pri výskumných prácach. A na jar pred sviatkom sv. Juraja 1985 boli steny vnútrajšku kostola zalíčené bielym vápnom (zatiaľ provizórne).
Na upresnenie postupu výskumných prác na rotunde sv. Juraja ako aj ich výsledkov a nových objavov je potrebné uviesť niekoľko úradných záznamov kompetentných miest, ktoré boli zainteresované na výskum jedného ho z najstarších sakrálnych objektov na Slovensku. Tieto pojednania, žiadosti ako aj komisionálne záznamy o sv. Jurajovi uvediem chronologicky a doslovne.
Rímskokatolícky farský úrad v Nitrianskej Blatnici, okr. Topoľčany.
Číslo:13/73
Titl. Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody – Bratislava hrad.
Vo svojej správe má tunajší rímskokatolícky farský úrad kostolík sv. Juraja v katastri obce Nitrianska Blatnica. V roku 1973 prípadne aj v najbližších rokoch mienime tento objekt zreštaurovať, najmä vykonať niektoré zabezpečovacie práce. Kostolík je evidovanou pamiatkou v štátnom zozname pamiatok a Odbor kultúry ONV v Topoľčanoch počíta pre rok 1973 na niektoré najnutnejšie práce, respektíve na prípravu celej generálnej opravy s čiastkou 25.000,- Kčs. Práce súvisiace s opravou by sme obstarali vo vlastnej kompetencii. Prosíme Váš pamiatkový zámer s týmto objektom, respektíve keby ste vyslali zodpovedných pracovníkov na obhliadku objektu, kde by sme spoločne dohodli ďalší postup realizácie týchto našich zámerov.
Očakávame Vašu spoluprácu a zostávame s pozdravom.
V Nitrianskej Blatnici 12.3.1973, František Jurík – správca farnosti.
Odpoveď na tento list: Nitrianska Blatnica – rotunda sv. Juraja.
Na základe Vašej žiadosti a udelenia štátneho súhlasu pre rímskokatolícky farský úrad v Nitrianskej Blatnici sme urobili obhliadku v náväznosti na ňu i zisťovací sondážny prieskum interiéru objektu kaplnky sv. Juraja. Po vyhodnotení výsledkov sondáže a orientačnom zameraní objektu je zrejmé, že predmetná pamiatka nebola správne datovaná pri zápise do Štátneho zoznamu, nakoľko všetky typologické znaky nasvedčujú, respektíve jednoznačne dokazujú, že sa jedná o rotundu.
Pôdorysná schéma (polomer lode a celková dĺžka objektu, včítane hrúbok muriva) poukazuje na príbuznosť lokality s Veľkomoravským dvorcom, zisteným archeologickým prieskumom na opačnom boku hory Marhát pri obci Ducové.
Na základe prehodnotenia pamiatkovej bonity predmetnému objektu je potrebné zabezpečiť uplatnenie metodiky pamiatkovej starostlivosti v plnom rozsahu, ako pri nutných údržbárskych prácach, tak predovšetkým v rámci predpokladanej komplexnej úpravy objektu a jeho areálu. Nakoľko prieskumné práce je možné kapacitne zabezpečiť až v priebehu roku 1974 (konzultované s Dr. A. Ruttkayom z Archeologického ústavu SAV Nitra), bude potrebné plánované úpravy v tomto roku riešiť nasledovne.
EXTERIÉR.
Na veži, pristavanej k objektu v roku 1655, sa obnoví plechová krytina z medenného plechu a vyhotoví sa hromozvodová inštalácia podľa požiadaviek normy ČSN.
Úprava omietok, ktoré boli nevhodne opravené cca pred 5 rokmi, sa obmedzí reštitúciu ich barokového členenia obnovením pilastra na ľavej strane veže v hmote i farebnom riešení.
Znova sa omietne (vápennou hladenou omietkou) i podvežie objektu, ktorého omietky sú silne devastované vplyvom vlhkosti.
Vstupné dvere objektu sa opatria drevenými krídlami s jednoduchou profiláciou bez olejového náteru. Vzhľadom na charakter objektu je nutné použiť atypické kovanie a tmavšie morené dubové drevo, resp. červený smrek.
INTERIÉR.
Pretože definitívna úprava vnútorného priestoru v plnom rozsahu prichádza do úvahy až po prevedení archeologického a stavebno-historického prieskumu a jeho vyhodnotenia na vnútorných omietkach sa obmedzia úpravy v tomto roku iba na priestory, na ktoré sa uvedená požiadavka nevzťahuje. Nová tehelná dlažba na chóruse z ostropálených tehál, s prebrúsenou a napustenou (včelím voskom, resp. inou vhodnou hmotou) lícnou plochou. Oprava schodišťa na chórus, pri ktorej bude zachovaná pôvodná skladba a profilácia schodov (profil drevených stužiacich hranolov a tehelvýplň jednotlivých stupňov).
V súvislosti s plánovaným archeologickým prieskumom bezprostredného okolia objektu budú prevedené i dielčie úpravy okolia. Jedná sa predovšetkým odstránenie sute, ktorá pri objekte zostala po asanácii bývalej horárne. Práce spojené s odvozom je však povinný hradiť užívateľ správca predmetných parciel, t.j. Lesný závod Topoľčany, ktorý bude o rozsahu prác informovaný separátnym prípisom.
Uvedené pokyny sú metodické a nenahradzujú štátny súhlas k oprave, tento musí udeliť užívateľovi ONV odbor kultúry.
Co.:
Rímskokatolícky farský úrad Nitrianska Blatnica.
MNV Nitrianska Blatnica 956 04
OPS Topoľčany 955 01
Stredisko Bratislava.
Slovenský ústav – Pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody.
Bratislava – Hrad.
Podpísaný riaditeľ ústavu (podpis nečitateľný).
Dňa 1.9.1974 tunajší farský úrad dostal pozvánku nasledovného znenia: Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava hrad, dovoľuje si Vás pozvať týmto na záverečnú komisiu archeologického výskumu kaplnky sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici, ktorý realizuje Archeologický ústav SAV Nitra. Komisia bude dňa 27.9.1974 (piatok) o 10.00 hod. zraz účastníkov na mieste výskumu. Účastníkov komisie upozorňujeme, že kaplnka je cca 4 – 5 km od obce a že po daždi nie je prístupná autom.
Cestovné trovy účastníkom komisie hradí vysielajúca organizácia.
V Bratislave, dňa 9.9.1974.
Podpísaný: Ing. Arch. Ján Lichmer CSc. riaditeľ ústavu.
K čís. 4494/1974.
Záznam.
Zo záverečného stretnutia komisie k archeologickému SÚPSOP-u v Nitrianskej Blatnici za prítomnsoti: Doc. Dr. Peter Ratkoš, pracovník HU SAV Bratislava, Dr. Alojz Habovštiak, riaditeľ SU SNM Bratislava, Dr. Alexander Ruttkay, Dr. Igor Hrubec, Dr. Dušková pracovníci AU SAV Nitra, Františk Jurík, Nitrianska Blatnica, Ing. Arch. R. Rejthar, prom. historik Blanka Puškárová CSc a Dr. Vendelín Jankovič všetci pracovníci SÚPSOP-u Bratislava. Toto stretnutie bolo realizované Archeologickým ústavom SAV Nitra hrad pod vedením Dr. Alexandra Ruttkaya a konalo sa dňa 27.9.1974 od 10.00 hod. v Nitrianskej Blatnici.
Po privítaní pracovníka SUPSOP-u Vendelínom Jankovičom si účastníci komisie prezreli výskumné práce v teréne, kde im podal potrebné a obsiahle informácie vedúci výskumu Dr. Alexander Ruttkay. Po návrate z terénnej obhliadky komisia po širokej diskusii zhodnotila výskum a prijala doporučenia pre ďalší postup výskumu.
V Nitrianskej Blatnici sa podarilo okolo kaplnky sv. Juraja (chotárny názov Jurko) ležiacej 4 km od obce na úpätí hory zvanej Marhát, objaviť zaniknutú rannostredovekú osadu so sakrálnym objektom. 8 sond prevedených v tesnej blízkosti sakrálneho objektu prezradilo veľa i o situácii v okolí stavby i stavbe samej. Okolo stavby sa nachádza cintorín v rozlohe 18 x 25 m. odkrytých 44 hrobov podľa situácie terénu sa nachádzalo 1 – 5 etážach. Všetky hroby rešpektujú stavbu takže je staršia než okolitý cintorín.
Nálezový materiál (2 mince kráľa Kolomana zo strednej vrstvy päťetážového horizontu, tordované prstene, esovité náušnice, 8 kamenných platní na pôvodnom i sekundárnom mieste, keramika (vzaté archeologicky ukazuje na druhú polovicu XI. storočia azda aj na X. storočie).
Najmladšie nálezy sú zo XIV. storočia, takže možno predpokladať, že sa na cintoríne od XIV. storočia nepochovávalo a že osada asi zanikla.
Sakrálna stavba je dvojpriestorová rotunda na dosť plytkých kamenných základoch, miestami dosadá priamo na rastlý terén s dvomi neskoršími prístavbami (veže zo XVI. storočia a takzvanej pustovne, azda z XVIII. storočia). Rotunda sa dispozične podobá rotunde na Ducovom (z ktorej zostali iba základy) a je vzdialená od rotundy sv. Juraja pod Marhátom asi 5 km. Podľa nálezovej situácie v okolí veže (vrstva sutiny v profile terénu) možno sa domnievať, že stavba bola na čas pustá. Keďže však tradícia sakrálneho miesta trvala, došlo k obnove architektúry a k jej premene na stredisko pútnického miesta, ktoré až do XIX. Storočia (prvá polovica) opatrovali pustovníci (posledný z nich Viktor Zymanyi zomrel v roku 1802 a je pochovaný v Lipovníku). Zisťovací sondážny výskum strediska Bratislava v roku 1973 (Ing. Arch. R. Rejthar) vykázal určité náznaky výskytu stredovekých nástenných malieb.
Už v zmysle nálezov z výskumnej sezóny v roku 1974 na objekte vychádza, že sa podarilo objaviť nesmierne dôležitú a významnú architektúru, ktorá sa priamo môže rovnať predrománskému kostolu v Kostolanoch pod Tríbečom. Je potešiteľné, že ide o stojacu kompletnú architektúru, na ktorej azda iba časť klenby je novšia. Je preto povinnosťou štátnej pamiatkovej správy, aby sa dokončil archeologický výskum, aby sa rozšíril výskumný program historický a architektonický. Na výskum sa podujal Doc. Dr. P. Ratkoš. A aby sa pripravovala optimálna pamiatková obnova objektu, ktorý má všetky predpoklady byť vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Konzultanti výskumu konštatovali, že výskum napriek veľkým ťažkostiam (4 – 5 km vzdialenosť od sídliska, nedostatok robotníkov) bol vedený plánovito, hospodárne, odborne a metodicky na vysokej úrovni ... Všetky zistené a pozorované javy boli dokumentované a ich interpretácia je kritická a patrične zdôvodnená.
Vzhľadom na mimoriadnu dôležitosť a prínosnosť výskumu komisia jednomyseľne doporučila:
1. Dokončiť s prihliadnutím na širšiu sídliskovú súvislosť archeologický výskum okolia rotundy.
2. zistiť v interiéri rotundy krížovou sondou a bodovými sondami nivelitu terénu, respektíve staršie sídliskové horizonty, prípadne i hroby, pôvodné omietky a eventuálne i architektonické detaily.
3. Rozšíriť výskum na širšie okolie rotundy horáreň a pustovňa, prípadne i vzhľadom k tomu, že sakrálny objekt mohol mať v rannom stredoveku funkciu farského kostola a že je faktický pravdepodobný nález zaniknutej osady respektívne osád. K umožneniu tohto výskumu sa žiada odstrániť v priestore bývalej horárne novú sutinu po nivelitu pôvodného terénu, ktorú určí vedúci archeologického výskumu Dr. Alexander Ruttkay. Odstránenie sutiny prevedie SÚPSOP – stredisko Bratislava.
4. Vyňať objekt rotundy z kompetencie príslušnej okresnej pamiatkovej správy v Topoľčanoch a to vzhľadom na jeho ojedinelý a celoslovenský význam a preniesť starostlivosť oň na SÚPSOP – stredisko Bratislava.
5. Vyhodnotiť na SÚPSOP – stredisko Bratislava zámer pamiatkovej úpravy do konca 2. kvartálu 1985.
6. Previesť cez SÚPSOP Bratislava – centrum súvislý plošný odkryv vnútorných omietok rotundy a na základe tohto odkryvu a ich výskumov vypracovať v roku 1976 architektonickú štúdiu a projektovú dokumentáciu. V rámci plošného odkryvu fixovať prípadné nálezy freskovej výzdoby.
7. Upovedomiť Lesnú správu v Topoľčanoch o tom, že v ich rajóne sa deje dôležitý pamiatkový výskum a požiadať ju o výsek stromov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti rotundy a ktoré ju pri vetre poškodzujú. Nadhodiť jej tiež aktuálnosť vytvorenia prieseku v lese, aby sa rotunda stala opätovne viditeľnou aspoň od obce Nitrianska Blatnica.
Komisia vyslovila názor, aby sa pri budúcej pamiatkovej úprave objektu neodstraňovali neskoršie prístavby a aby sa objekt upravoval v dnešnej architektonickej podobe.
Komisia nakoniec vyslovila vedúcemu výskumu Dr. A. Ruttkayovi poďakovanie za svedomitú odbornú prácu a požiadala ho, aby i naďalej venoval všetku svoju pozornosť objektu, ktorý pravdepodobne, ako Kostolany pod Tríbečom, bude nielen pamiatkárskym, ale aj archeologickým a všeobecne vedeckým úspechom a prínosom.
Zapísal: Dr. Vendelín Jankovič
Bratislava 1.10.1974

Keď sa skončili výskumné práce na rotunde sv. Juraja pod Marhátom. Správca farnosti dostal z apoštolskej administratúry v Trnave nasledujúci prípis tohto znenia:
Dôstojný
Rímskokatolícky farský úrad
Nitrianska Blatnica.
Nakoľko práce na Vašom kostole sv. Juraja sú už skončené, pripomínam miestnemu správcovi povinnosť, aby každoročne na najbližšiu nedeľu po sviatku sv. Juraja bola v tomto kostole odslúžená fundačná sv. omša, ako v minulosti (pred opravou kostola) vždy bývalo-
Trnava, 17.3.1980
Dr. Július Gábriš
apoštolský administrátor

Od roku 1980 sa znova slúži v kostole sv. omša, ktorá má svoj počiatok od roku 1530. po skončení sv. omše uctievajú prítomní veriaci ostatky sv. Juraja a pri tejto pobožnosti spievajú starodávne piesne ku cti sv. Juraja.

Pieseň ku sv. Jurajovi.
1. Nábožní veriaci milo spievajú
svätého Juraja dnes oslavujú.
Milý svätý Juraj, za nás sa primlúvaj
a u Boha pros za nás,
by sme čtnostne žili, hriechu sa chránili
a do neba prišli raz.
2. Ako slnko nám svietia jeho čnosti,
neochvejná viera, príklad zbožnosti.
3. Rodičia mu dobrú výchovu dali,
by bol ako oni, vo viere stály.
4. Najlepší mu príklad vlastný otec dal,
keď ako mučeník za vieru skonal.
5. Vojakom byť to bol jeho ideál,
preto v mladom veku vojakom sa stal.
6. Dioklecián ho veľmi miloval,
z hodnosti na hodnosť ho povyšoval.
7. Pre vojenské čnosti a údatnosť,
dosiahol pri vojsku vysokú hodnosť.
8. Keď na rúchu nosil odznak hodnosti,
i pri tom bol všetkým príkladom v čnosti.
9. Najviac nado všetko miloval Boha,
povinnosti k Nemu si nezanedbal.
10. Cisár sa rozzúril proti kresťanom,
chcel, aby každý hneď stal sa pohanom.
11. Juraj vtedy príklad ostatným dával,
vieru svoju všade smelo vyznával.
12. Žiadnej ukrutnosti nevedel sa báť,
za vieru aj život hotový bol dať.
13. Cisár ho zavolal, sľubmi lákal,
keď to nepomohlo, trestom vyhrážal.
14. Hrozba ho nepohla, dar ho nezviedol,
za žiadnu sa cenu viery nezriekol.
15. A keď aj pred súdom viery sa nevzdal,
naposledy kat mu hlavu mečom sťal.
16. Život krásne skončil veľký bojovník,
odišiel zo sveta ako mučeník.
17. A ako mučeník pre krv vyliatu,
dosiahol v nebesiach večnú odplatu.
18. Sviatok tvojej smrti dnes slávime,
v biedach a trápeniach teba prosíme.
19. Malé dietky k tebe ruky spínajú,
pomoc prosia v bojoch, čo ich čakajú.
20. Malým dietkam vypros od Boha milosť,
by si zachovali detskú nevinnosť.
21. Mládencov a dievok hlas dnes vypočuj,
zachovať čistotu, ty ich poučuj.
22. Mužom ráč obľahčiť ich namáhania,
kliatby nech sa zrieknu, bohorúhania.
23. Ženám, matkám vypros trpezlivosti,
v rodine nech plnia si povinnosti.
24. Vdovy a siroty aj tie dnes prosia,
osušuj im oči, ktoré vždy rosia.
25. Pre naše rodiny vypros pokoja,
pred zlom nech ich ochráni ochrana tvoja.
26. V smrteľnej hodine buď na pomoci,
vysloboď od diabla, pekelnej moci.
27. Naposledy preto prosíme teba,
po skončení žitia pomôž nám do neba.


FARSKÝ KOSTOL SV. MÓRICA, mučeníka.

V roku 1559 bol v Nitrianskej Blatnici vystavený na mieste terajšieho kostola, kostol sv. Mórica – mučeníka v slohu gotickom bez veže. Vizitátor farnosti z roku 1559 napísal o kostole, kostol je pekne vyzdobený a primerane udržiavaný.
Vizitačný záznam z roku 1613 opisuje kostol nasledovne: Kostol sv. Mórica, mučeníka má tri oltáre, nad hlavným oltárom je veľký obraz Krista Pána na kríži, po ľavej strane je veľký bočný oltár s obrazom sv. Juraja, mučeníka a po pravej strane je oltár s obrazom umučenia Pána.
Vizitátor biskup Révay z roku 1755 opisuje kostol sv. Mórica, mučeníka takto: kostol je postavený z kameňa a pálených tehál v slohu gotickom, na hlavnom oltári je obraz sv. Mórica a jeho spoločníkov. Po bokoch hlavného oltára sú sochy apoštolov sv. Petra a sv. Pavla a povedľa nich sú ešte sochy Panny Márie a archanjela Gabriela znázorňujúc udalosť Zvestovania. Nad hlavným oltárom je obraz, ktorý predstavuje korunovanie Panny Márie v prítomnosti Najsvätejšej Trojice. Bočné oltáre sú dva na jednom je výjav z Getsemanskej záhrady „utrpenie Krista Pána“ a druhý zobrazuje sv. Barboru, mučenicu. Chórus je drevený a spočíva na štyroch drevených pilieroch na chóre je organ. Kostol je bez veže.
V rokoch 1764 – 1780 bol blatnickým farárom Andrej Jantulík. Pod jeho vedením v roku 1773 sa začala stavba veže. Práca bola ukončená v roku 1776. radosť z vybudovaného diela však dlho netrvala. V roku 15.11. 1787 v ranných hodinách postihlo celú obec veľké zemetrasenie a toto sa opakovalo 17.11. pred poludním. Kostol bol poškodený natoľko, že nemohol viac slúžiť verejným bohoslužbám, preto musel byť rozobraný.

FARSKÝ KOSTOL POVÝŠENIA SV. KRÍŽA

Terajší farský kostol sa staval od roku 1815 – 1820, kedy bola posviacka kostola, ktorú vykonal Jozef Trajčík archidiakon radošínsky. Od tej doby postihli kostol dve pohromy a to v roku 1857 kostol vyhorel. Po tomto požiari dostal kostol nový organ, ktorý bol premiestnený z kláštorného kostola františkánov z Hlohovca. V roku 1961 sa zrútila veža kostola.
Na vigíliu Nanebovzatia Panny Márie prebral som vo farskom chráme Povýšenia sv. Kríža správu farnosti Nitrianska Blatnica s filiálkami: Lipovník, Krtovce a Vozokany.
Odovzdávajúci správu farnosti bol vdp. Michal Kozár, ktorý zároveň odchádzal za správcu do Čermán. Preberajúci správu farnosti bol P. František Jurík CSsR, ktorému bol pridelený za kaplána P. Ján Kintler CSsR (ten prišiel o týždeň neskôr nakoľko bol v tom čase na púti vo Francúzsku – v Lurdoch. (Odovzdávanie správy farnosti sa konalo za prítomnosti okresného dekana ThDr. Ladislava Dorušáka, ktorého sprevádzal topoľčiansky kaplán vdp. Ján Turčina.
Vykonalo sa všetko, čo sa pri takomto úradnom úkone koná. Všetci sa potom rozišli. Farská budova bola takmer prázdna, až na niekoľko kusov staršieho nábytku (2 skrine, v ktorých boli matriky a iné úradné záležitosti). Farská knižnica bola z časti na povale, niečo v jednej miestnosti a zbytok v prízemnej miestnosti (v komore).
Kostol mal síce novú strechu a krov, ale bez veže. Vnútro kostola volalo po generálnej oprave. Filiálny kostol v Lipovníku bol z vnútra vymaľovaný, ale lavice boli v havarijnom stave a tak isto aj strecha kostola.
Filiálny kostol v Krtovciach bol tiež v nedobrom stave, sakristia bola odtrhnutá od kostola, takže aj tu bol potrebný reštauračný zásah.
Vozokany boli bez kostola, ale na cintoríne boli urobené základy 18 x 8 m. bohužiaľ múry kostola sme už nestavali.
Hlavnou materiálnou prácou farnosti mala byť stavba veže pri farskom kostole. Ešte v roku 1969 bolo potrebné zabezpečiť v príprave na stavbu úradné povolenie a to sme obdržali z MNV Nitrianska Blatnica zo dňa 12.12.1969. najprv však bolo potrebné zaistiť finančné prostriedky. Rozpočtovú dokumentáciu urobil Pavol Ďurovec, Nitra, Priehradná ul. 3. rozpočet bol na 250.000,- Kčs.
Na tú istú sumu peňazí sme dostali z ONV odbor kultúry povolenie konať zbierky v kostole.
Aj SÚPSOP (slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody) Bratislava – hrad, poslal svoje odporučenie a patrične ohodnotil toto podujatie.
Na podklade týchto dokladov a úradnej žiadosti Rímskokatolíckeho farského úradu v Nitrianskej Blatnici zo dňa10.12. 1969 o stavebné povolenie vydal ONV odbor výstavby v Topoľčanoch povolenie na výstavbu veže farského kostola v Nitrianskej Blatnici dňa 3.1.1970.
Písomnosti, ktoré boli potrebné, boli vybavené a už zostalo iba pustiť sa do práce s chuťou. A tej bolo v celej farnosti dosť ako ukázali nasledujúce týždne a mesiace.
Finančný stav farnosti 31.12.1969 bol nasledujúci:
príjem: 16.768,- Kčs
výdaj: 16.732,- Kčs
hotovosť: 36,- Kčs
hotovosť na bežnom účte: 64.770,- Kčs
Náboženský život – štatistické údaje:
Sviatosť krstu prijalo 50 detí
Prvoprijímajúcich deti z 2. triedy bolo 42
Sviatosť manželstva prijalo 25 párov.
Bola tiež konverzia + dospelej osoby.
Sviatosť birmovania prijalo 27.7.1969 482 detí.
Pohrebov bolo vo farnosti 29, z toho 21 mužov a 8 žien.

ROK 1970

K prvému dňu v roku 1970 mal farský úrad v Nitrianskej Blatnici na bežnom účte č. 74 124 v Štátnej sporiteľni v Topoľčanoch 65.059,- Kčs. K tejto sume pribudli peniaze zo zbierky za mesiac január a to 77.650,- Kčs. Spolu sme mali pre začiatok 142.709,- Kčs.
V tom istom čase začali sme pracovať na príprave staveniska. Zamestnanci štátnych lesov Jozef Soblahovský, Viliam Ocet, Michal Manas pomocou motorovej píly odstránili veľké lipy z hornej strany kostola, aby bol možný prístup s materiálom ku stavbe.
Tesársky majstri Ján Kúdela, Emil Vašina, Jozef Funta a Michal Chromý zhotovili manipulačnú miestnosť na cement a stavebné náradie. Materiál sme jednak kúpili (vlnitý eternit) a ostatné bol vyradený materiál z JRD Nitrianska Blatnica. Do tohto dreveného skladu koncom januára doviezli sme 200q cementu z predajne stavebnín vo Veľkých Ripňanoch a z vápenky Žirany 30q vápna, ktoré sa hneď zahasilo. Keď takto prípravné práce pokročili, bolo treba začať kopať základy. Treba ešte uviesť, že stavebný dozor nad celou stavebnou akciou mal Ing. Ján Gajdoš, statik KPÚ v Nitre, zodpovedným murárskym majstrom bol Vojtech Kubík z Nitrianskej Blatnice.
Základy sa začali kopať 12.1.1970. táto práca sa previedla svojpomocne za účasti týchto mužov:
Nitrianska Blatnica: Vojtech Kubík, Jozef Stanček (vzal si dovolenku), Štefan Rusko.
Lipovník: Július Jančovič, kostolný otec, Ján Jančovič, Ján Oravec, štefan Turčan, Viktor Patrovič.
Krtovce: Pavol Jančovič, Emil Jančovič.
Dňa 30.1.1970 sa urobila objednávka štrku u ZKČ Bratislava, Štrkovňa Nové Mesto n/Váhom. Zbierka za mesiac február vyniesla 26.000,-Kčs. V tomto mesiaci sa vykonali nasledujúce práce: dopravil sa potrebný štrk na celú akciu. Dopravu zabezpečil ČSAD Nové Mesto n/Váhom. Pavol Stanček, zamestnanec Poz. Stavby Nitra zabezpečil potrebné železo, ako aj spracovanie plánov. Všetok železný materiál pripravoval v Nitre a presne na čas podľa potreby sa dodával na stavbu. Množstvo použitého stavebného železa bolo 120q.
Dňa 12.2.1970 osobným autom boli v Lúkach pod Makytou pre stavebné drevo: Štefan Hrádecký, Ján Kúdela, Vojtech Daňo, šofér p. Dvorský z Lesného závodu Topoľčany, František Jurík spr. farnosti. Tu sa objednalo všetko stavebné drevo (gulatina) vlakom sa dopravilo do Radošiny na železničnú stanicu a odtiaľ sa dopravilo čiastočne na pílu na porezanie (hranoly, dosky a iné potrebné rezivo) a ostatné bolo dopravené ako stavebný materiál na vežu.
Dňa 3.2.1970 urobila sa objednávka voštinovej tehly u Ponitrianskych tehelní v Zlatých Moravciach. Túto objednávku prijali a žiadaný počet tehál 20.000 kusov v mesiaci júni sme prepravili do Nitrianskej Blatnice. Každé JRD farnosti (Nitrianska Blatnica, Lipovník, Krtovce, Vozokany) doviezlo 5.000 kusov. Treba však podotknúť, že tehlu u Ponitrianskych tehelní v Zlatých Moravciach vybavil rodák MUDr. Jozef Kubík.
Pri takejto všestrannej pomoci výstavba veže rýchlo pokračovala. Strecha starej veže bola pokrytá šindľom, na novú sa zaobstaral medený plech z Hutnej odbytovej predajne v Bratislave.
Klampiarske práce na veži previedol klampiarsky majster Valter Smyčka z Myjavy, ktorý mal iba jednu nohu (druhú mal amputovanú), pracoval dobre a presne. Nakoľko na starej veži boli hodiny, počítalo sa s hodinami aj na novej veži. Urobili sme objednávku vežových hodín vo Vyškove na Morave. Podnik patril komunálnym službám ONV Vyškov. Ciferníky hodinové nám dodali a namontovali na jeseň 1970 aj s provizórnym strojom. Definitívny stroj dodali a namontovali v druhej polovici januára 1971. hodiny sú evidované ako majetok obce. Faktúra za hodiny (68.000,- Kčs) uhradilo oddelenie priemyslu ONV Topoľčany. Vežové podlažia sú štyri a sú spojené kovovými schodmi, ktoré nám zhotovil Kovopodnik Topoľčany. Schody namontoval na jednotlivé podlažia Karol Michler za pomoci Vojtecha Kubíka a ostatných, čo pracovali na výstavbe veže.
Na vrch veže sa dal pôvodný kríž, ktorý sme dali zreštaurovať a pochromovať. Kríž osadil klampiarsky majster Valter Smyčka z Myjavy a tiež vežu opatril hromozvodom.
Keď boli všetky práce hotové, vytiahli sa stavebným výťahom aj zvony a 24.8.1970 znova zaznel ich krásny hlas nad celou dedinou.
Posviacku veže vykonal generálny vikár z Trnavy Dr. Ján Čížik dňa 20.9.1970 na hody (Povýšenia sv. Kríža) za veľkej účasti veriacich z celej farnosti a okolia. Slávnostným kazateľom bol Dr. Jozef Bača, správca farnosti Lukáčovce pri Nitre. Prítomný bol aj okresný dekan Dr. Ladislav Dorušák, dekan z Radošinej Michal Kozár, dp. Emil Páleš z Bonej, správca farnosti Ardanovce dp. Štefan Drinka, správca farnosti z Prašíc František Ralbovský, P. Jozef Bednárik CSsR kaplán z Martina, P. Daniel Sitáš CSsR kaplán z Krakovian, Dr. Ján Janok CSsR správca kaplnky sv. Cyrila a Metoda na Puškinovej ulici v Bratislave, dp. Pavol Čerňanský správca farnosti z Blesoviec a dvaja miestny kňazi P. František Jurík správca a P. Ján Kintler CSsR kaplán.
Na jeseň v roku 1970 bola tiež prevedená oprava v Lipovníku. Zhotovil sa nový krov a veža dostala medenú krytinu ako aj nový hromozvod a to bol vlastne hlavný dôvod opravy veže, lebo kostol bol bez hromozvodu, čo bolo proti bezpečnostným predpisom. Tesárske práce na veži previedli miestny tesársky majstri bratia Karol a Oto Vašinoví a klampiarske práce vykonal opäť Valter Smyčka z Myjavy.
Nakoniec roku pred vianočnými sviatkami boli odcudzené na farskom úrade v Nitrianskej Blatnici peniaze – 25.000,- Kčs.
Finančný stav za uplynulý rok bol nasledujúci:
Zbierky v kostole: 207.000,- Kčs
Štátny príspevok: 72.000,- Kčs
Vklad na bež. účte: 75.000,- Kčs
Spolu to činí: 354.000,- Kčs
Výdaj v roku 1970 bol: 335.537,- Kčs
Zostatok na bežnom účte v Slov. Štátnej Sporiteľni v Topoľčanoch bol: 20.105,- Kčs.
Čo sa týka duchovnej činnosti náboženský život farnosti podľa vonkajších úkonov bol nasledovný:
Sviatosť krstu prijalo 41 detí.
Prvý raz ku svätej spovedi a k svätému prijímaniu pristúpilo 31 detí u 2. triedy. Vianočnej spovedi sa zúčastnilo 1.100 veriacich z celej farnosti. Sviatosť manželstva prijalo 22 párov z toho sa dali do poriadku 4 manželstvá. V uplynulom roku bola v našej farnosti konverzia jednej dospelej osoby.
Pohrebov v celej farnosti bolo 31, z toho 18 mužov a 13 žien.
Vyučovanie náboženstva sa konalo na týchto školách: ZDŠ Nitrianska Blatnica, ako aj vo filiálnych obciach – Lipovník, Krtovce a Vozokany. V roku 1970 bolo na náboženstvo prihlásených 222 detí a vyučovacích hodín bolo 21.1

ROK 1971.

Na rok 1971 sa naplánovala generálna oprava filiálneho kostola Panny Márie Ružencovej v Krtovciach. Tento kostol bol postavený a posvätený v roku 1869 a o sto rokov neskôr bolo potrebné kostol opraviť. Nakoľko sakristia, ktorá bola spojená s kostolom, bola v havarijnom stave (odtrhla sa od kostola a urobila veľkú trhlinu v stene kostola). Presbytérium bolo veľmi malé, dlažba v kostole – staré vychodené tehly, lavice takmer nepoužívateľné a navyše malý drevený chórus, ktorý mal byť z bezpečnostných dôvodov uzavretý.
Na základe tohto stavu požiadal správca farnosti o povolenie na odbor kultúry ONV v Topoľčanoch o generálnu opravu kostola v Krtovciach. Finančná hodnota tejto opravy bola odhadnutá na 107.000,- Kčs.
Súhlas sme dostali na dvakrát a to 6.12.1970 a 20.4.1971 a bolo nám povolené vykonať za týmto účelom zbierky v kostole.
Murárskym majstrom aj pri tejto akcii bol Vojtech Kubík z Nitrianskej Blatnice a tesárskym bol Ján Kúdela taktiež z Nitrianskej Blatnice. Tesári boli títo: Emil Vašina, Jozef Funta, Michal Chromý.
Elektroinštaláciu previedol Ladislav Kollár z Lipovníka.
V zimných mesiacoch sa pripravil tento materiál na opravu kostola v Krtovciach. Dňa 26.1.1971 zo „Stavebnín“ z Veľkých Ripňán doviezol sa cement, železo, dlaždice na dlažbu kostola. Dňa 4.2.1971 doviezli sme tehlové bloky (kvádre) z Ponitrianskych tehelní – závod Preseľany. Dňa 1.3.1971 nám dodal Kovopodnik Topoľčany – kovové dvojité okná a 3.3.1971 sme doviezli z Piešťan – Drevona Nár. podnik potrebné rezivo a 4.3. 1971 z Veľkých Ripňán škridlu a korýtka na kostol. Materiál bol pripravený, bolo treba len začať. Začiatok prác bo ohlásený a stanovený po sv. Jozefovi 1971.
Stanovený deň prišiel do Krtoviec správca farnosti, murársky majster Vojtech Kubík a čakal nás tam jeden muž z Krtoviec Pavol Jančovič. Asi o dve hodiny prišla ku kostolu jedna žena a našla nás tam troch kopať základy pre nové presbytérium a sakristiu – s veľkým údivom zvolala: „tak takto budeme opravovať kostol“ a o pol hodinu bolo dosť chlapov ešte aj evanjelici prišli. Keď sa postavili múry presbytéria, na strop sa použili betónové stropné panely. Zo starej časti kostola sa zhodila strecha a na starej i novej časti kostola sa zhotovila železobetónová rímsa a potom celá stavba dostala nový krov a novú strechu (škridla bobrovka). Stará časť kostola sa otĺkla do tehly z vonka i z vnútra a dostala jednotnú omietku, vnútorná časť hladkú a vonkajšia časť omietku „brizolit“. Veža kostola bola pokrytá medeným plechom a opatrená hromozvodom. Klampiarske práce previedol Valter Smyčka z Myjavy. Vnútorné zariadenie a usporiadanie kostola: zväčšilo sa presbytérium, postavila sa nová sakristia a kostol dostal väčší a bezpečnejší chórus (zo železobetónu). Na chórus sa zhotovili nové kovové schody.
Patrón kostola – Panna Mária Ružencová zostala, iba že dostala novú podobu. Je to plastika Panny Márie z Fatimy. Zhotovil ju mladý umelec Jozef Franko z Mysleníc, (synovec vdp. Farára z Veľkých Ripňán Blažeja Jajcaja) vystavoval svoje diela malokarpatská vinohradnícka tematika aj v cudzine.
Kazetový strop nad presbytériom je z červeného smreka a urobili ho stolári z pridruženej výroby JRD Malženice. Tí istí majstri urobili do krtovského kostola lavice a obklad stien tiež z červeného smreka.
Kostol vymaľoval Viliam Hanáček z Bučian pri Trnave. V kostole boli inštalované elektrické akumulačné kachle 2 kusy a jeden kus v sakristii.
Kamenný obklad oltárnej steny aj s bohostánkom je zhotovený z prírodného lešteného kameňa, ktorý dodal aj zhotovil Slovenský priemysel kameňa Národný podnik Levice.
Pri celej tejto práci okolo kostola sa zúčastnila celá obec ako finančne pri ohlasovaných zbierkach, ale aj pri práci, keď bolo treba väčšie množstvo ľudí, pri otĺkaní starej omietky kostola pracovali aj 10- 12 ročné deti. Pri zakrývaní strechy kostola takmer celá dedina a kostol dostal novú krytinu za jeden deň. zvlášť obetavý a starostlivý bol vyše 80 ročný kostolník Imrich Oravec, staral sa o to, aby murári a tesári mali po ruke pomocníkov a mal veľkú radosť z toho, že kostol dostal novú krásnu podobu. Miestne JRD nám vychádzalo v ústrety pri doprave stavebného materiálu a zaobstarávanie potrebných mechanizmov. Predsedom družstva vtedy bol Ing. Ladislav Bolla a mechanizátor Július Babčan.
V sobotu 9.10.1971 6.30 hod. večer bola slúžená sv. omša na poďakovanie za Božiu pomoc a ochranu pri oprave kostola a pri nej okresný dekan Dr. Ladislav Dorušák v kázni poďakoval veriacim za obetavosť a lásku k Božiemu chrámu a obnovený kostol posvätil. Na druhý deň v nedeľu 10.10.1971 boli hody – Slávnosť Panny Márie Ružencovej – vonkajšia slávnosť. K tejto slávnosti správca JRD povolila porážku jedného kusa hovädzieho dobytka pre členov družstva, čo bolo v jej kompetencii.
Na koniec treba podotknúť, že murári a tesári čo robili pri rím. kat. kostole v Krtovciach, pracovali aj pri oprave a prístavbe evanjelickej zvonice v Krtovciach. Žiadosť o povolenie tejto akcie na odbore kultúry vybavil správca farnosti z Nitrianskej Blatnice František Jurík.
V roku 1971 začala sa ja generálna oprava farského kostola v Nitrianskej Blatnici. Dňa 25.3.1971 sme obdržali povolenie k tejto akcii z ONV Topoľčany odbor kultúry pod č. 21/71 previesť potrebnú úpravu vnútorného zariadenia farského kostola. Hodnota akcie sa odhadla na 85.000,- Kčs. Dostali sme povolenie na zbierku v kostole na 35.000,- Kčs a zostávajúcu sume 50.000,- Kčs prisľúbil uhradiť odbor kultúry ONV v Topoľčanoch čo sa aj uskutočnilo.
Práce sa začali nasledovne. V júli 1971 sa vymenili staré drevené okná a zamenili sa kovovými – dvojitými. Kovové rámy nám zhotovil Kovopodnik Topoľčany a okná zasklili sklenári Drevovýroba Piešťany odbor sklenárstva. Zasklenie okien – materiál aj prácu vyplatil nemenovaný dobrodinca – hodnota faktúry bola 6.248,- Kčs.
Tesári – Ján Kúdela, Emil Vašina, Jozef Funta a Michal Chromý rozobrali drevený strop nad hlavnou loďou kostola. Omietka na strope padala s maltou aj doskami na dlažbu kostola, ale omietka na ktorej bola namaľovaná Panny Mária – Kráľovná anjelov, aj po páde na dlažbu ostala v celosti neporušená. Obraz sme odfotografovali a neskôr slúžil ako vzor pre maliara na nový obraz Panny Márie Kráľovnej anjelov.
Na konci septembra 1971 bol pripravený nový strop (podkladový z červeného smreka o ploche 240 m2) pre stolárov a murárov. Časť tohto stropu sa pripravila pre murárov. Tí zhotovili omietku na segmentoch a na ploche pre nový obraz. Na ostatnej časti stolári z JRD Malženice urobili kazetový strop z červeného smreka (150 m2) a napustili lodným lakom. Na povale sa strop obil s doskami a na tieto sa uložil heraklit, ktorý sa zatrel cementovým poterom. Zároveň s týmito prácami sa previedla nová inštalácia elektrického osvetlenia a vykurovania.
V decembri 20.12. sme doviezli leštený mramor „šiklosér“ na obklad pilierov kostola. Faktúru za tento materiál v hodnote 62.815,- Kčs hradil odbor kultúry ONV Topoľčany.
Finančný obrat farnosti v roku 1971 bol:
Príjem: 205.324,40,- Kčs.
Výdaj : 203.912,70,- Kčs.
Štatistika duchovnej činnosti:
Krstov: 50.
Sobáše: 27.
Pohreby: 37.
Sv. prijímanie: 13.190.

ROK 1972.

Dňa 4.1.1972 sme obdržali dve povolenia z ONV odbor kultúry – Topoľčany. Jedno povolenie pod č. 19/72, na základe ktorého sme mohli previesť v Lipovníku na filiálnom kostole sv. Imricha tieto opravy: zhotovenie nových lavíc a novej strechy kostola. Na tieto práce sa počítalo s finančným obnosom 35.000,- Kčs. K tomu sme dostali povolenie vykonať zbierku v kostole.
Druhé povolenie bolo pre farský kostol v Nitrianskej Blatnici pod č. 20/72, takže sa dalo pokračovať v generálnej oprave farského kostola. Bolo potrebné zhotoviť novú dlažbu, lavice a úpravu presbytéria podľa úprav obnovenej liturgie. Na túto akciu sa odhadovalo 105.000,- Kčs.
V jarných mesiacoch už išla práca naplno. Viliam Hanáček z Bučian vytónoval (vylíčil) všetky steny kostola pod vedením akademického maliara Juraja Jelínka z Českého Brodu a zároveň tento akademický maliar namaľoval na strop obraz Povýšenie svätého Kríža na hlavnom oltári. Stolári z pridruženej výroby JRD Malženice zhotovili nové lavice z červeného smreka.
Kamenárske výrobky pre farský kostol nám dodal Slovenský priemysel kameňa Levice. S touto prácou sme mali najväčšie ťažkosti ako s dodávkou materiálu tak aj s majstrami (kamenármi). Tí nám urobili sotva polovičku práce a ušli. Domácich ľudí, čo pracovali okolo kostola to rozrušilo, ale správca farnosti ich upokojil a nakoľko sa rozumel kamenárskym prácam, po dva dni s nimi pracoval a potom už všetko sami dokončili, aj dosť náročné práce (ako bol obklad obetného stola z betónu). V tom istom roku sa urobili potrebné práce pre údržbu filiálneho kostola v Lipovníku. Zhotovila sa celá strecha a murivo kostola sa upevnilo (stiahlo) železobetónovou rímsou jeden meter širokou po celom obvode kostola, nakoľko je vedľa frekventovanej hradskej (Piešťany – Topoľčany).
Potrebný materiál na krov kostola sme doviezli z národného podniku Drevina Turany. Krytinu – škridlu „bobrovku“ zo stavebnín Veľké Ripňany.
Tesárske práce vykonal Ján Kúdela, Emil Vašina, Jozef Funta, Michal Chromý z Nitrianskej Blatnice a bratia Karol a Otto Vašina z Lipovníka.
Murárske práce vykonal Vojtech Kubík z Nitrianskej Blatnice, ktorému pomáhali aj lipovnickí chlapi ako pomocníci. Pokrývačskú robotu na kostole previedol Štefan Grác z Ludaníc. Časť strechy je pokrytá medeným plechom. Nakoľko plech bol zaistený až na jesenné mesiace, zapožičali sme potrebný plech v Ratkovciach (filiálka Malženíc), aby strecha nezostala otvorená.
V polovici novembra národný podnik Ferona, Bratislava nám pridelil potrebné množstvo medeného plechu. Správca farsnosti a Ing. Gabriel Zaťka z Lipovníka na dodávkovom aute „Žuk“ odviezli plech z Bratislavy a vrátili ho do Ratkoviec. Na spiatočnej ceste pri Piesťanoch mali ťažkú haváriu (čelná zrážka s osobným autom Tatra – 603). Haváriu vďaka Bohu prežili, hoci sa to bezprostredne po havárii zdalo veľmi vážne.
V tom istom roku sa zhotovili do filiálneho kostola v Lipovníku nové lavice z červeného smreka.
Finančný stav farnosti za uplynulý rok bol nasledujúci:
Zbierky v kostole: 134.903,40,- Kčs.
Štátny príspevok: 56.940,00,- Kčs.
Príjem spolu: 191.843,40,- Kčs.
Výdaj spolu: 191.601,40,- Kčs.
Hotovosť v pokladnici: 242,00,- Kčs.
Čo sa týka duchovnej činnosti, náboženský život podľa vonkajších úkonov bol nasledujúci:
Sviatosť krstu prijalo: 40 detí a k prvému sv. prijímaniu pristúpilo 34 detí z II. triedy. Celoročný počet sv. prijímaní bolo 13.300. sviatosť manželstva uzavrelo 22 párov. Počet zomrelých bolo v roku 1972, 35.

ROK 1973.

V prvom novoročnom týždni prepukla v okrese Topoľčany choroba hovädzieho dobytka „slintačka“ bolo to 6.1.1973. Nitrianska Blatnica, Krtovce, Hajná Nová Ves boli zaradené do prvého ochranného pásma a v tomto pásme bol vydaný zákaz verejných bohoslužieb. Filiálny kostol v Lipovníku bol v druhom ochrannom pásme a tu sa bohoslužby mohli konať.
Koncom januára sme dostali poslednú faktúru za kamenárske práce z Levíc, bol to materiál – leštený prírodný kameň bielej farby – na obklad obetného stola – oltára. Prácu previedli domáci majstri Jozef Dorocák kamenár a Vojtech Kubík murársky majster. Prácu previedli dobre a odborne.
V tomto roku svoju činnosť, čo sa týka údržby a opráv cirkevných objektov sme zamerali svoju pozornosť na kostol sv. Juraja, ktorý sa nachádza v Považskom Inovci pod Marhátom.
Celkový finančný obrat farnosti v roku 1973 bol:
Príjem: 64.670,- Kčs.
Výdaj: 64.441,50,- Kčs.
Hotovosť v pokladni: 230,50,- Kčs.
Štatistika duchovnej činnosti:
Krstov – 39
Prvé sv. prijímanie – 22
Sobáše – 21
Pohreby – 25
Svätých prijímaní v celej farnosti – 13.200

Duchovní správcovia farnosti Nitrianska Blatnica. Všetkých farárov, alebo ako sa dnes hovorí správcov farnosti bolo v Nitrianskej Blatnici od roku 1559 až po dnes 46.
Juraj Zudlar 1559
Andreas 1560
Izrael Makó 1613
Daniel Bogdanóczy 1630
Pavol Habasicz 1633 – 1634
Ján Capri 1634 – 1636
Juraj Fábry 1639
Eliáš Dominič 1657
Štefan Dobrovicsáyi 1667 – 1675
Martin Turkovič 1675 – 1686
Ján Šimo 1686 – 1690
Juraj Stankovič 1690 – 1692
Adam Gaál 1693 – 1694
Michal Valaský 1694 – 1703
Michal Bednár 1703 – 1703
Juraj Paulecz 1703 – 1706
Ján Modray 1706 – 1709
Ignác Rankay 1709 – 1710
Pavol Gersich 1710 – 1712
Michal Fábry 1712 – 1721
Michal Koszterényi 1721 – 1722
Michal Hold 1722 – 1727
Juraj Adamovič 1727 – 1733
Andreas Vaginay 1733 – 1736
Pavol Kujovič 1736 – 1744
Gabriel Nedecký 1744 – 1748
Jozef Nagy 1748 – 1750
Ján Garajský 1750 – 1764
Andreas Jantulík 1764 – 1780
Imrich Valentovič 1750 – 1809
Ján Gerleczy 1809 – 1814
Jozef Fúzik 1814 – 1829
Peter Martinkovič 1829 – 1851
Ján Vaczula 1851 – 1867
Rudolf Poeck 1867 – 1880
Karol Pisztl 1880 – 1904
Alexander Kuzmann 1904 – 1939
Imrich Kosec 1939 – 1940
Andrej Balog 1940 – 1944
Ján Laktiš 1944 – 1949
Teodor Vida 1949 – 1951
František Šimek 1951 – 1956
Štefan Smolík 1956 – 1964
Michal Kozár 1964 – 1969
František Jurík 1969 –
Ján Kintler kaplán 1969 –

Ako prvý sa uvádza Juraj Zudlár, za neho bol posvätený gotický kostol sv. Mórica mučeníka.
Michal Bednár pochádzal z Topoľčian tento však bol blatnickým farárom iba šesť mesiacov.
Michal Fábry bol človekom vzdelaným, milej povahy a so všetkými vychádzal len v dobrom.
Gabriel Nedecký pochádzal z Drietomy, župy trenčianskej. Do histórie vstúpil tým, že začal ako prvý písať farské matriky.
Andrej Jantulík rodák z Turzovky, postavil vežu ku farskému kostolu sv. Mórica v roku 1776. Predtým v roku 1771 vybudoval od základu nový kostol v Lipovníku zasvätený sv. Imrichovi v takej podobe a veľkosti ako je dnes. V roku 1778 posvätil cintorín v Nitrianskej Blatnici, tu je aj pochovaný. Cintorín bol v roku 1869 podstatne zväčšený.
Imrich Valentovič za neho postihlo Nitriansku Blatnicu v roku 1787 zemetrasenie, ktoré okrem obytných domov silne poškodilo aj kostol sv. Mórica, takže musel byť neskôr demolovaný, rozobraný.
Jozef Fúzik, za neho sa postavil terajší kostol. So stavbou sa začalo v roku 1815 a v roku 1820 stavba bola dokončená. Kostol posvätil archidiakon Jozef Trajčík.
Rudolf Poeck za neho bola posvätená a vybudovaná kaplnka sv. Urbana. Posviacka sa konala dňa 22.10.1871 na 21. nedeľu po sv. Duchu za účasti Ripňanského farára Štefana Pereslényiho za asistencie miestneho farára Rudolfa Poecka a P.Eduarda Dubíka OFM kaplána v Radošine. Za krásneho počasia, ktoré pekne poslúžilo, kaplnka bola posvätená. Po posviacke a kázni, ktorá sa tam konala, procesia sa vrátila do kostola, kde bolo Te Deum a sviatostné požehnanie.
Karol Pisztl bol farárom, kedy zákony o maďarizácii Horného Uhorska dostúpilo vrcholu. Počnúc r. 1900 všetka farská agenda vrátane matrík je písaná po maďarsky.
Alexander Kuzma bol 36 rokov blatnickým farárom, čo nebol nikto pred ním ani po ňom. Ešte dnes žijú vo farnosti ľudia čo ho poznali a sa na neho pamätajú.
Andrej Balogh, za neho vstúpila do kláštora Veronika Švarcová – rehoľným menom s. Gizela – doteraz jediná rehoľná sestra z Nitrianskej Blatnice.
František Šimek dal sv. Jurajovi strachu z pozinkovaného plechu, k farskému kostolu a urobili schody ako aj oporný betónový múr so zábradlým. Kostol dostal elektrické osvetlenie.
Štefan Smolík, kostol v Nitrianskej Blatnici dostal novú strechu aj krov pod vedením Štefana Hrádeckého. V roku 1961 sa zrútila veža kostola.
Čo sa týka veriacich farnosti a ich života máme z r. 1755 tieto údaje. Počet obyvateľov celej farnosti bol 1073, z toho bolo 854 povinných zúčastniť sa sv. spovede a veľkonočného sv. prijímania. Za predošlej vizitácie bolo vo farnosti 145 evanjelikov hlavne v Lipovníku a za vizitácie r. 1755 ich iba 15. v poslednom roku nikto neodpadol od katolíckej viery. Obyvatelia Blatnice a Krtoviec nemali nič spoločného s protestantskou vierou.
Veriaci farnosti v tomto čase sú horliví v náboženskom živote, takmer všetci sa zúčastňujú v nedele a sviatky sv. omše, ba aj v robotné dni ak im to čas a práca dovolí. Radi sú prítomní na verejných pobožnostiach ako sú procesie a slávnostné bohoslužby. Presne dodržiavajú pôsty ako aj zdržanlivosť od mäsa v piatok a sobotu. Tento slovenský ľud je dobrého a štedrého srdca, veľkých zločincov tu nenajdeš. Horšie je to s alkoholom, ten pijú starí, mladí a to zásluhou židovských krčmárov.
Obyvatelia Blatnice, Lipovníka a Vozokán sa venujú roľníctvu a ovocinárstvu a tiež majú početné vinohrady.
Malá filiálna obec Krtovce je obklopená rozsiahlym lesom, ornú pôdu a lúky obrábajú spoločne a venujú sa hlavne chovu koní v podaktorých gazdovských dvoroch ich pobehuje vyše dvadsať zdravých kusov.
Takto vyzeral život našich predkov viac ako pred dvestorokmi, bol to život naplnený každodennou prácou, primeraným odpočinkom, ale aj modlitbou či už súkromnou alebo verejnou.


 

dnes je: 15.7.2019

meniny má: Henrich

podrobný kalendár

webygroup
ÚvodÚvodná stránka