Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Rok 2014


 

O Rotunde sv. Juraja trochu inak

Už šiesty rok sa obyvatelia Nitrianskej Blatnice, školská mládež a turisti prichádzajú pozrieť priamo na Rotundu sv. Juraja ako pokračujú zmeny na „Jurkovi“ a čo nové zas reštaurátori na tejto pamiatke zistili. O objavoch, nových zisteniach podávajú reštaurátori informácie aj laickej a odbornej verejnosti na Slovensku prostredníctvom médií – rozhlasu, televízie, tlače a prednášok na odborných kolokviách. Zistenia, ktoré prinieslo reštaurovanie, že múry rotundy sú pôvodné a zachovali sa v pomerne veľkom rozsahu, miestami siahajú až do výšky viac ako 6 m; objav predrománskeho okna, nález celého zachovaného maľovaného konsekračného kríža a ďalšie významné objavy zaradili Rotundu sv. Juraja medzi najstaršie stojace pôvodné sakrálne objekty na Slovensku. V kontexte typologicky zachovaných totožných sakrálnych objektov – rotúnd, môžeme s istotou zaradiť objekt kostola ako najstaršiu stojacu rotundu nielen na Slovensku ale aj v širšom stredoeurópskom – podunajskom priestore. Na základe týchto nálezov, ktoré významne doplnili a pozmenili výsledky  pamiatkového a archeologického výskumu rotundy a jej okolia v rokoch 1973 – 1980 radíme dnes vznik rotundy do 2. polovice 9. storočia, teda niekedy po roku 850.

Návštevníci Jurka a jeho okolia už aj v minulom ale hlavne v tomto roku v priebehu leta a jesene zaznamenali výraznú zmenu vo vzhľade exteriéru v baroku (1777) pristavenej veže. Reštaurátori prinavrátili fasáde jej pôvodný výraz s množstvom dekoratívnych štukových detailov výzdoby architektúry a pôvodnej sivo-bielej farebnosti. Tieto architektonické časti v priebehu času, z dôvodu poškodení a zjednodušených opráv, postupne zanikli. Našťastie, pri oprave fasády v druhej polovici 20. storočia  murári neboli úplne dôkladní pri otĺkaní pôvodných, zrejme už veľmi poškodených omietok a niektoré jej časti neodstránili. Tak sa dalo, na základe objavených poškodených fragmentov originálov na južnej stene veže, poskladať pôvodné tvaroslovie a farebnosť výzdoby, ktoré výrazným spôsobom podtrhli architektonické kvality barokovej prístavby veže.

Jedna zo súčastí objektu rotundy však stále ostáva bokom bez zvýšenej pozornosti, dokonca aj medzi odbornou verejnosťou. Ide o prístavbu „Pustovne“.

Tento nenápadný, architektúrou nezaujímavý objekt má však svoje významné miesto a poslanie v existencii rotundy. Už z jeho názvu je jasné, čomu slúžil. Žili v ňom pustovníci, ktorí sa rozhodli pre život v askéze vo zvýraznenej blízkosti k Bohu, bez rušivých vplyvov každodennej existencie v spoločenstve ľudí. Zároveň dozerali na v horách vzdialený osamotený objekt rotundy. Ako vieme z písomných záznamov niektorí sa starali aj o jeho údržbu a prispievali k jeho zveľaďovaniu. Existencia prítomnosti pustovníkov pri rotunde zrejme ale nebola nepretržitá. Určite boli aj dlhšie obdobia, keď pustovňa bola prázdna - bez pustovníka a vplyv zubu času sa prejavoval na fyzickom stave rotundy.    Z kanonickej vizitácie z roku 1780 poznáme meno predposledného pustovníka Jána Viktorína Zimányho. Meno posledného nepoznáme. V roku 1814 bol vtedajším panstvom z pustovne vyhnaný.

Vznik pustovne predpokladáme po oprave rotundy v rokoch 1530 -1540 asi koncom 16., prípadne začiatkom 17. storočia. Podľa písomných dokladov vieme, že pri farnosti v Nitrianskej Blatnici existovalo terciárske Bratstvo sv. Františka, po slovensky nazývané ako Braterstvo  (Svätého) Otcze Franciska napojené na františkánsky konvent v Hlohovci. Povolil ho pápež Sixtus V. bulou vydanou v Ríme 7.5.1586. Vieme, že spoločenstvo putovalo k rotunde. Tu zrejme vznikol základ potreby prítomnosti pustovníka pri rotunde.

Už cez vyššie spomenuté je zbytočné zdôrazňovať historický význam pustovne. Súčasná prístavba vznikla v roku 1777. Staršia pustovňa, ktorá bola pôvodne dvojpriestorová, bola zrejme už veľmi poškodená, čo si vyžiadalo jej celkovú prestavbu. V historickom kontexte treba zdôrazniť, že tento druh pustovne je asi jediný, ktorý sa nám na Slovensku v tejto forme zachoval.

Komplexné reštaurovanie rotundy sa týka teda aj pustovne. V procese reštaurovania jej interiéru boli objavené zamurované okenné otvory, ďalšie detaily a postupne sa odkrýva vzhľad, ako to v nej, v časoch jej užívania pustovníkmi, vyzeralo. Cieľom reštaurovania je, prinavrátiť interiér čo najbližšie k jeho pôvodnej podobe. Priblížiť tak súčasníkom dnes už vzdialenú predstavu života pustovníka. V tomto roku bola na pustovni kompletne vymenená poškodená strešná konštrukcia za novú.

Na záver: okrem tohoročného nepriaznivého počasia sme zaznamenali už niekoľkotýždňovú, až dodnes pretrvávajúcu inváziu lienok. Desaťtisíce lienok sadajú na rotundu a svojimi zostatkami nám výrazne znehodnocujú už vykonanú prácu. Je to vážny problém, ktorý sa doteraz v takejto miere nevyskytoval a ktorý bude potrebné riešiť.

                                                                                                      Ak. maliar Jozef  Dorica

 

 


 

dnes je: 24.5.2019

meniny má: Ela

webygroup
ÚvodÚvodná stránka